Je možná integrácia moslimov v Európe?

Autor: Lenka Šimoničová | 8.2.2011 o 7:17 | (upravené 8.2.2011 o 7:32) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  674x

Podľa výsledkov nového, zatiaľ najväčšieho európskeho prieskumu verejnej mienky na tému náboženská rozmanitosť v EÚ si 80 percent občanov únie pod pojmom "islam" okamžite predstaví utláčanie a znevýhodňovanie žien.

 Zhruba 70 percent respondentov, ktorých agentúra TNS Emnid[1] spovedala vo Francúzsku, Nemecku, Dánsku, Portugalsku a Holandsku (teda v krajinách s najvyšším počtom moslimov v rámci Európy), s islamom spája fanatizmus a 60 percent ochotu siahnuť po násilí. Problematika islamu a moslimov žijúcich v Európe je však oveľa zložitejšia.

Európske krajiny majú problém prijať integráciu moslimov alebo ide o neschopnosť druhej strany sa integrovať?  Francúzska tradícia laicizmu a sekularizmu, ktorá sa vyvinula z  náboženských vojen a francúzskej buržoáznej revolúcie, však neposkytuje pre multikulturalizmus pôdu pre zasiatie zárodku. Na druhej strane sa 42 percent moslimov žijúcich vo Francúzsku cíti Francúzmi a 80 percent si želá, aby boli integrovaní do väčšinovej spoločnosti. Zároveň odvážny prieskum uverejnený v mesiaci január z produkcie l´Ifop ukazuje triezvu realitu.[2] Až 68% Francúzov si myslí, že moslimovia nie sú dobre integrovaní. Dôvod? Hneď dva najsilnejšie: odmietnutie integrovať sa a výrazne odlišné kultúrne rozdiely. A napokon len 22% si myslí, že ich kultúrny svet je pre ten francúzsky obohatením. Naopak v   Nemecku a vo Veľkej Británii prieskum[3] ukázal, že väčšina moslimov má skôr negatívny vzťah k väčšinovej spoločnosti. Veľké množstvo z nich sa zaradilo do väčšinovej spoločnosti, len menší počet moslimov aktívne praktizuje svoju vieru. Multikulturalistická politika v Holandsku podporovala v minulosti pre rôzne kresťanské cirkvi ich vlastné školy a kultúrne centrá ako píšu holandské Dagens Nyheter[4]. Spolu s rastúcim počtom moslimov v Holandsku bol islam integrovaný ako jeden z pilierov tohto modelu. Kým integračnou politikou republikanizmu vychádzame z rovnosti všetkých občanov pred zákonom a náboženstvo a kultúrne rozdiely sú z jeho pohľadu čisto súkromnou záležitosťou, multikulturalizmus predpokladá, že každá spoločnosť pozostáva z rôznych kultúr. Krajiny akými sú Španielsko, Nemecko a Taliansko, ktoré nemajú dlhodobé skúsenosti s prisťahovalectvom moslimov do ich krajiny, problematiku vnímajú skôr ako pracovnú migráciu. Kultúrna či náboženská problematika nebola v centre ich pozornosti. V posledných dvoch desaťročiach sa situácia zmenila a vedie sa intenzívna verejná diskusia o koncepte integrácie. Pozrime sa na Nemecko, kde  žije v dnešnej dobe približne 2 a pol milióna moslimov. Predstavujú asi 4 percentá zo všetkých obyvateľov Nemecka. Podľa niekoľkých výskumov uverejnených v nemeckom periodiku Die Welt[5] už za 40 rokov bude počet moslimov v Nemecku väčší ako počet Nemcov. V tejto krajine sa nezvyšuje len počet moslimských prisťahovalcov, ale aj počet ľudí konvertujúcich na islam. Pri integrácii moslimov však prichádza k veľkému počtu problémov. V Nemecku bol vyhlásený zákon, ktorý hovorí, že moslimské ženy, ktoré chcú migrovať do Nemecka, lebo sa chcú stať manželkami už prisťahovaných moslimov, musia mať minimálne 18 rokov a musia ovládať aspoň základné frázy z materinského jazyka krajiny do ktorej emigrujú. Podporujeme tým neustále ďalšie a ďalšie dôkazy o nefunkčnosti multi-kulti. Naopak naučme ľudí akceptovať základné znaky krajín, do ktorých vstupujú ako „tí druhí“.  

Európania by mohli znovu objaviť svoju kresťanskú vieru a trpezlivo sa postarať o to, aby sa moslimovia kultúrne prispôsobili krajine, ktorej členmi sa stávajú. Prieskum z Ifop, ktorý sa napokon odvážil publikovať i Le Monde[6] tiež ukázal, že odchod moslimov nie je  v pláne, vôľa žiť v mieri medzi komunitami áno, preto sa treba naučiť spolunažívaniu. Takéto zmeny sa však zatiaľ neuskutočňujú a stále existuje nepochopenie toho, že akákoľvek nenávisť vedie k ďalšej nenávisti. V tom najšťastnejšom scenári nájdu autochtónni Európania a moslimskí imigranti modus vivendi a budú žiť spolu v harmónii. Tento snáď už klasický výrok predstavujúci optimistické očakávania sa objavil v štúdii Jeanne-Héléne a Pierra Kaltenbach La France, une chance pour l'Islam (Francúzsko, príležitosť pre islam) z roku 1991. Autori tu po prvýkrát v histórii uviedli, že „islamu sa poskytuje šanca prebudiť sa v demokratickej, bohatej, laickej a mierumilovnej krajine.“ Táto nádej žije ďalej.[7]

 





[1] http://www.tns-emnid.com/

[3] COWELL, Alan (2011).Islamic Schools at Heart of British debate on integration. New York Times

[4] http://www.dn.se/                                                                                                                                       

[5] http://www.welt.de/

[6] http://www.lemonde.fr/

[7] http://www.ppkaltenbach.org/files/La_France,_une_chance_pour_lislam.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?