Je možná integrácia moslimov v Európe?

Autor: Lenka Šimoničová | 8.2.2011 o 7:17 | (upravené 8.2.2011 o 7:32) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  689x

Podľa výsledkov nového, zatiaľ najväčšieho európskeho prieskumu verejnej mienky na tému náboženská rozmanitosť v EÚ si 80 percent občanov únie pod pojmom "islam" okamžite predstaví utláčanie a znevýhodňovanie žien.

 Zhruba 70 percent respondentov, ktorých agentúra TNS Emnid[1] spovedala vo Francúzsku, Nemecku, Dánsku, Portugalsku a Holandsku (teda v krajinách s najvyšším počtom moslimov v rámci Európy), s islamom spája fanatizmus a 60 percent ochotu siahnuť po násilí. Problematika islamu a moslimov žijúcich v Európe je však oveľa zložitejšia.

Európske krajiny majú problém prijať integráciu moslimov alebo ide o neschopnosť druhej strany sa integrovať?  Francúzska tradícia laicizmu a sekularizmu, ktorá sa vyvinula z  náboženských vojen a francúzskej buržoáznej revolúcie, však neposkytuje pre multikulturalizmus pôdu pre zasiatie zárodku. Na druhej strane sa 42 percent moslimov žijúcich vo Francúzsku cíti Francúzmi a 80 percent si želá, aby boli integrovaní do väčšinovej spoločnosti. Zároveň odvážny prieskum uverejnený v mesiaci január z produkcie l´Ifop ukazuje triezvu realitu.[2] Až 68% Francúzov si myslí, že moslimovia nie sú dobre integrovaní. Dôvod? Hneď dva najsilnejšie: odmietnutie integrovať sa a výrazne odlišné kultúrne rozdiely. A napokon len 22% si myslí, že ich kultúrny svet je pre ten francúzsky obohatením. Naopak v   Nemecku a vo Veľkej Británii prieskum[3] ukázal, že väčšina moslimov má skôr negatívny vzťah k väčšinovej spoločnosti. Veľké množstvo z nich sa zaradilo do väčšinovej spoločnosti, len menší počet moslimov aktívne praktizuje svoju vieru. Multikulturalistická politika v Holandsku podporovala v minulosti pre rôzne kresťanské cirkvi ich vlastné školy a kultúrne centrá ako píšu holandské Dagens Nyheter[4]. Spolu s rastúcim počtom moslimov v Holandsku bol islam integrovaný ako jeden z pilierov tohto modelu. Kým integračnou politikou republikanizmu vychádzame z rovnosti všetkých občanov pred zákonom a náboženstvo a kultúrne rozdiely sú z jeho pohľadu čisto súkromnou záležitosťou, multikulturalizmus predpokladá, že každá spoločnosť pozostáva z rôznych kultúr. Krajiny akými sú Španielsko, Nemecko a Taliansko, ktoré nemajú dlhodobé skúsenosti s prisťahovalectvom moslimov do ich krajiny, problematiku vnímajú skôr ako pracovnú migráciu. Kultúrna či náboženská problematika nebola v centre ich pozornosti. V posledných dvoch desaťročiach sa situácia zmenila a vedie sa intenzívna verejná diskusia o koncepte integrácie. Pozrime sa na Nemecko, kde  žije v dnešnej dobe približne 2 a pol milióna moslimov. Predstavujú asi 4 percentá zo všetkých obyvateľov Nemecka. Podľa niekoľkých výskumov uverejnených v nemeckom periodiku Die Welt[5] už za 40 rokov bude počet moslimov v Nemecku väčší ako počet Nemcov. V tejto krajine sa nezvyšuje len počet moslimských prisťahovalcov, ale aj počet ľudí konvertujúcich na islam. Pri integrácii moslimov však prichádza k veľkému počtu problémov. V Nemecku bol vyhlásený zákon, ktorý hovorí, že moslimské ženy, ktoré chcú migrovať do Nemecka, lebo sa chcú stať manželkami už prisťahovaných moslimov, musia mať minimálne 18 rokov a musia ovládať aspoň základné frázy z materinského jazyka krajiny do ktorej emigrujú. Podporujeme tým neustále ďalšie a ďalšie dôkazy o nefunkčnosti multi-kulti. Naopak naučme ľudí akceptovať základné znaky krajín, do ktorých vstupujú ako „tí druhí“.  

Európania by mohli znovu objaviť svoju kresťanskú vieru a trpezlivo sa postarať o to, aby sa moslimovia kultúrne prispôsobili krajine, ktorej členmi sa stávajú. Prieskum z Ifop, ktorý sa napokon odvážil publikovať i Le Monde[6] tiež ukázal, že odchod moslimov nie je  v pláne, vôľa žiť v mieri medzi komunitami áno, preto sa treba naučiť spolunažívaniu. Takéto zmeny sa však zatiaľ neuskutočňujú a stále existuje nepochopenie toho, že akákoľvek nenávisť vedie k ďalšej nenávisti. V tom najšťastnejšom scenári nájdu autochtónni Európania a moslimskí imigranti modus vivendi a budú žiť spolu v harmónii. Tento snáď už klasický výrok predstavujúci optimistické očakávania sa objavil v štúdii Jeanne-Héléne a Pierra Kaltenbach La France, une chance pour l'Islam (Francúzsko, príležitosť pre islam) z roku 1991. Autori tu po prvýkrát v histórii uviedli, že „islamu sa poskytuje šanca prebudiť sa v demokratickej, bohatej, laickej a mierumilovnej krajine.“ Táto nádej žije ďalej.[7]

 





[1] http://www.tns-emnid.com/

[3] COWELL, Alan (2011).Islamic Schools at Heart of British debate on integration. New York Times

[4] http://www.dn.se/                                                                                                                                       

[5] http://www.welt.de/

[6] http://www.lemonde.fr/

[7] http://www.ppkaltenbach.org/files/La_France,_une_chance_pour_lislam.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?